Keď si odišla,
nastal čas osamelých rozhovorov
na miestach, kde som ťa kedysi vídal.
Bol to čas neskorých podvečerov
a prekvapivej lásky ku kvetom.
Čas, keď som sa obalil tichom
a očakával svoju premenu.
Z kukly na motýľa s modrými slzami,
ktoré ťa poľahky uhranú
a ty znova zatúžiš po dotyku.
Taký krehký a slobodný
píšem P.S. krídlom do vzduchu,
kým sa ti stratím v žiare lúčnych kvetov.
Tam kdesi budem žiť
a takto si zvolím zabudnúť,
ako veľmi bolela naša láska.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
