ešte nediskutoval :) Zdá sa, že písať o láske je ľahké, lebo skoro každý o nej básni(l), ale napísať tak, aby to bola báseň je ťažké. Páčia sa mi tie kontrasty a verše nakláňajúce sa a uhýbajúce realite, aby ju takú jednoduchú vyjadrili presnejšie.
veľmi lahodné prirovnania, jemné, hebké, pokojné a plné nehy a predsa za zdanlivým pokojom básne je nepokoj duše, ktorý dáva tušiť alebo dáva voľnosť predstavám, čo bude ďalej.... :)
Podobne ako moji preddiskutéri, mám z Tvojich veršíkov veľmi dobrý pocit, hoci je v nej akýsi nepokoj. Páči sa mi tá básnička aj pre tú voľnosť a ľahkosť. Prajem príjemný deň.:-)
Tato sa mi nepaci, je to sladkaste. Len rozum vymysli take logicke prirovnania, ktore do seba lahkoobrazkovo zapadnu. Je to prerozumove. Nie je to nic autenticke, ani jeden zaber cakanom do seba. Na zenu s velkym Z to nema. To je tak, ked sa lamu kukly predcasne ako burske oriesky. Ak ta kritika nezaujima, tak sa ospravedlnujem.
...keď sa vrátim,... Ty tu už asi nebudeš. No nemôžem tú cestu ľutovať. Bola potrebná. Bola takto daná. Zanechať úplne všetko, ...a úplne všetko znova nájsť. A ja som opäť raz Fénix...
Nech je tá premena čo možno najmenej bolestná. aj keď oslobodenie sa v sebe vždy prináša kúsok patetizmu zo spomienok. btw, tie kvety mi zavoňali až sem :-)
Dnes som